Skôr ako si prečítate tento článok- môj sloh na slovinu- vedzte, že:
1. na tento článok platia autorské práva!!!(takže nepoužívať ani na slovinu! :))
2. kľudne sa inšpirujte
3. robila som to 4 hodky (tak akceptuj moje autorské právo)
Tak a je to tu:
SVET OKOLO NÁS
SVEt. Aký svet okolo nás naozaj je? "Dnešný" svet je iný ako svet "minulý". Líši sa modernými pokrokmi, vzdelanejšími deťmi, odvážnejšími mladými ľuďmi, ale ja vulgárnejšími a agresvnejšími teenagermi, pomstychtivejšími a materialistickejšími dospelými ľuďmi.
Kde je problém tohto sveta? Myslím, že problém je práve v nás- ľuďoch. Ako som už spomenula, človek sa za pár posledných desaťročí stal agresívnejší a nervóznejší, uponáhľanejší a materialistickejší. Dnes je taký celý svet. Stačí sa pozrieť za okno nášho domu a môžeme vidieť nervózneho muža z volantom, materialisticky založeného suseda alebo unavenú a zničenú matku s troma deťmi. Okrem toho, vidíme mnoho ľudí ponáhľajúcich sa nevedno kam. Svet okolo nás je uponáhľaný a ,žiaľ, hmotne založený.
Pred niekoľkými desaťročiami, myslím, ľudia neboli tak pripútaný na hmotné veci ako sme my. Väčšin z nich bola chudobná, skromná a vďačná. Nemali žiadne mobily ani počítače.
Dnes, keď lovek namá v desiatich rokoch mobil je to pre jeho rovesníkov a niekedy aj pre neho nezvyčajné. Akoby hmotné veci vytvárali celý svet. Myslím, že často zabúdame na lásku, úsmev, porozumenie. Zabúdame, že "reč lásky je jediná reč, ktorej rozumejú všetci ľudia" (sv. Jozef Freinademetz). Zabúdame, že usmev je ako studňa na púšti. Takí sme my- ľudia.
Nemožno sa nezamyslieť ani nad našou agresivitou, prchkosťou, nervóznosťou. Ľudia pred nami boli agresívny, ale myslím, nie až tak ako my. Boli aj prchký, ale nie z takých vecí ako sme my. Nechcem tým povedať, že to máme v živote ľahké. Mnohým ľuďom každý deň hrozí, že prídu o prácu, že nebudú mať z čoho žiť, že ich okolie vysmeje. Áno, majú ťažký život. Začína sa mi rúcať život pod nohami. No, ale aj Einstein povedal: "Život je veľmi krátky na to, aby sme sa naň hnevali." Ale ako? Ako sa nenahnevať na život, a vôbec na celý svet? Asi sa to nedá povedať. Každý si musí nájsť svoj recept ako si skrotiť svet. Ako sa postaviť k celému svetu a ukázať, že nie sme ľahký súperi.

Dnešní ľudia akoby to nevedeli. Akoby sa niektorí vzdávali bez boja. Niektorí to rieši siahnutím si na život. Čo tým vyriešia? Čo vlastne od toho očakávajú? Neviem. Asi len chcú zmiznúť z nátlaku starostí. Neiktor ľudia majú ťažké osudy, ale namyslia na to, že doma majú rodinu? Alebo aspoň priateľov, ktorým na nich záleží? Je síce pravda, že niektorí ľudia nemajú ani rodinu, ani priateľov, ale myslím si, že na tomto svete je každý človek dôležitý. Aj keby to bol človek bazdomovec, ktorý sa raz v žvote usmial na okoloidúceho človekaa spôsobil mu tým radosť, ten mal v tomto svete význam. Možno si to ani neuvedomujeme, ale našim správaním zasahujeme do okolitého sveta, do cudzieho života.
Svet je neúprosný a tvrdý. Život žijeme len raz tak by sme si ho aspoň mohli navzájom spríjemňovať.